Nedávni šampióni čakajú na návrat kapitána a ďalší progres MacKinnona. Ako vyriešia diery v útoku?
© Michael Martin/NHLI via Getty Images
Autor Lukáš Vrkoč
@nhlsvk nezávislý autor NHL.com/sk
NHL.com/sk sa od 1. augusta do 1. septembra zameria na analýzu všetkých 32 tímov ligy. Okrem hlavného článku rozoberie aj tri dôležité otázky, ktorým budú mužstvá v novej sezóne čeliť. Na rade sú Colorado Avalanche.
Vráti sa kapitán? A kedy presne?
Už uplynuli viac ako dva roky, čo sa v dnešnom zrýchlenom svete zdá ako večnosť. Gabriel Landeskog naposledy hral hokej 26. júna 2022, keď ako kapitán Avalanche po víťaznej finálovej sérii zdvihol nad hlavu Stanley Cup.
© Getty Images
Odvtedy nič. Dve operácie kolena ho obrali o dve kompletné sezóny. O ročníku 2024-25 by to však platiť nemalo.
"Plánujem znova hrať, len neviem kedy. Môže to byť v polovici septembra, ale aj na začiatku apríla," povedal Landeskog v máji na svojom dosiaľ poslednom stretnutí s médiami. "Pozitívne je, že v príprave postupujem len dopredu, ale zároveň to bola veľmi hrboľatá cesta... Hlavne chcem byť späť a nezáleží na tom, kedy presne sa to stane. Keď si stanovujete konkrétne termíny, tak riskujete, že budete sklamaní."
V tom ho podporuje aj vedenie. "Pokračuje v rehabilitácii, cíti sa dobre, bojuje s tým, ale radšej klopem na drevo,“ povedal 1. júla generálny manažér Chris MacFarland.
Mať späť Landeskoga by bola skutočná výhra. Keď ryšavý Švéd naposledy hral, tak mal v základnej časti sezóny 2021-22 v 51 zápasoch 59 bodov (30+29).
Jeho prínos sa však neobmedzuje len na čísla. Landeskog je považovaný za jedného z najvzornejších lídrov kabíny v celej NHL. Svedčí o tom napríklad aj jeho reakcia na osobné problémy Valerija Ničuškina, ktorý porušil pravidlá asistenčného programu NHLPA: "Ako prvé mi okamžite napadlo, či som pre neho nemohol urobiť viac."
Tréner Jared Bednar zdôrazňuje, ako tímu pomáha už len to, keď sa Landeskog pripravuje v posilňovni. A čo to urobí, keď sa vráti na ľad...
Kde je MacKinnonov strop?
Asi ani ten najväčší pesimista by pred začiatkom minulého ročníka nespochybňoval, že rýchlik s číslom 29 na chrbte patrí medzi najžiarivejšie hviezdy NHL. Ale to, čo MacKinnon predvádzal potom, sa vymykalo aj jeho štandardom. Zlepšil si totiž maxima v góloch (51, o deväť), v asistenciách (89, o 20) aj v bodoch (140, o 29). Ale ani tým sa to nekončí – aj v plus/mínus (+35) či v priemernom hracom čase (22:49) bol najlepší v kariére.
Za to všetko dostal Hart Trophy aj Ted Lindsay Award. "Som rád, že sa môj hokej všetkým páči," povedal skromne, čím na chvíľu pripomenul iného rodáka z kanadskej provincie Nova Scotia – ani Sidney Crosby sa nevyžíva vo veľkých slovách a spolieha sa na veľké činy. MacKinnon to od neho evidentne odpozoroval.
MacKinnon dostal Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča
Okrem toho má niečo, čím pri všetkej úcte nedisponuje ani hrajúca legenda Crosby. Úchvatnú rýchlosť, ktorá sa netýka len pohybu korčúľ, ale hlavne rúk a myšlienok.
"Nikdy sa vám nič nepodarí bez dostatočného úsilia," vyzdvihuje tréner Jared Bednar. "Určite sa to dialo pod dohľadom všetkých zainteresovaných ľudí v našom klube, ale začína sa to v prvom rade u neho samotného. A navyše dospel."
MacKinnon má ešte stále len 28 rokov, takže to najlepšie nemusí mať za sebou. Mohol by sa inšpirovať práve Crosbym. Ten dodržiava zásadu, že si každé leto poctivo rozoberá svoje výkony a zameriava sa na oblasti, v ktorých cíti rezervy. Takto kapitán Pittsburgh Penguins napríklad brilantne zapracoval na umení tečov a na vhadzovaniach.
Práve to je pre MacKinnona napriek jeho výnimočnosti trochu citlivá záležitosť. Na buly sa ešte nikdy nedostal nad 50 percent, naposledy mal údaj 46,2 percenta (v play off dokonca 45,7 percenta). A to už je problém, pretože MacKinnon v poslednej základnej časti absolvoval 1314 buly, jasne najviac zo všetkých hráčov Avalanche; druhý Ross Colton mal len 820.
"(Crosby) dokázal už úplne všetko, (Crosby a Jevgenij Malkin) sú určite oveľa ďalej ako ja a Mikko Rantanen. Tam sme sa my dvaja ešte nedostali," priznáva MacKinnon. "Sidov hlad po úspechu aj napriek tomu, že už toho má za sebou toľko, je určite niečo, čím sa inšpirujem. V tomto smere som jeho obrovský fanúšik."
Čo bude s útokom?
Ani zďaleka nejde len o prípad Landeskog; Colorado v ofenzíve utrpelo početné straty. Kariéru ukončil Andrew Cogliano, na ten istý krok sa podľa všetkého chystá aj Zach Parise a do toho prípad Ničuškin – ruský útočník mal famóznu formu, ale druhý raz porušil pravidlá asistenčného programu NHLPA, za čo v máji dostal dištanc minimálne na pol roka.
Plus reálne riziko, že Logan O'Connor ani Artturi Lehkonen na začiatku ročníka nebudú fit… To už je dosť nepríjemný zoznam.
Lehkonen pred koncom tretiny vyrovnal v presilovke
"U Artturiho uvidíme v septembri," krčil plecami šéf Colorada. "Nevieme, ako na tom budú Gabe a Vale (Ničuškin), ale je to tak, ako to je. V tvorbe zostavy na úvodný zápas sezóny máme pred sebou ešte veľa práce."
Hlavnými adeptmi pre súpisku je trio Parker Kelly, Nikolaj Kovalenko a Jean-Luc Foudy. Sú tu aj Joel Kiviranta či T.J. Tynan. Všetci môžu skončiť na farme Colorado Eagles v American Hockey League – alebo hrať každý večer proti najlepším.
"Títo chlapci by mohli byť nadšení, pretože je pred nimi dôležité leto a veľká príležitosť. V príprave budú pod drobnohľadom, čo je pre mladého hráča vždy dobré. Môžu prejsť dverami, ale musia si to predovšetkým zaslúžiť,“ dodal MacFarland.
